ὀπός
Ógörög
ὀπός (opós)
Kiejtés
- (Kr.e. 5. század, attikai) IPA: /o.pós/
- (Kr.u. 1. század, egyiptomi) IPA: /oˈpos/
- (Kr.u. 4. század, koiné) IPA: /oˈpos/
- (Kr.u. 10. század, bizánci) IPA: /oˈpos/
- (Kr.u. 15. század, konstantinápolyi) IPA: /oˈpos/
Főnév
ὀπός • (opós) hn (genitivus ὀποῦ); második ragozás